Medzi ochranné látky proti slnečnému žiareniu patria takzvané slnečné filtre. Chránia kožu pred poškodením slnečným žiarením. Tieto látky musia chrániť pokožku pred časťami spektra UVA a UVB. Zatiaľ čo UVB žiarenie pôsobí len na povrchu pokožky, UVA časť žiarenia zasahuje do nižších vrstiev pokožky, kde môže poškodiť DNA ožiarených buniek tvorbou kyslíkových radikálov. Tieto tzv. slnečné filtre rozdeľujeme na dva druhy. Látky , ktoré žiarenie absorbujú a látky, ktoré slnečné žiarenie odrážajú. Medzi prvú skupinu patria tzv. chemické filtre. Tieto látky sú schopné absorbovať aj vysoké dávky UV žiarenia. Do druhej skupiny zaraďujeme látky , ktoré sa inak nazývajú fyzikálne filtre, pričom sú schopné rozptyľovať a odrážať UV žiarenie. Je dôležité si uvedomiť, že zatiaľ čo opálenie je len zhnednutie pokožky sprevádzané zmnožením pigmentu, spálenie je zápalová reakcia, ktorá sa prejavuje začervenaním a opuchom a až neskorším zhnednutím. Práve z tohto dôvodu má fotoprotekcia (t.j.foto-ochrana) významné miesto v starostlivosti o pokožku. Je dôležité poznať svoj fototyp pokožky a podľa toho si zvoliť vhodný prípravok s adekvátnym slnečným protektívnym (ochranným) faktorom SPF. Najmenej citliví na slnečné lúče sú jedinci s fototypom VI, najviac citliví naopak s fototypom I. a II. Na trhu je dostupných veľa prípravkov s rôznym SPF z pravidla od 5 až do 50. Ako štandardná ochranná zložka sa v opaľovacích prípravkoch vyskytuje látka pohlcujúca UVB žiarenie. Pokiaľ je krém označený znakom 50+ a symbolom UVA v krúžku, po správnom nanesení je zaručená maximálna ochrana pred celým spektrom slnečného žiarenia. Na druhej strane ani vysoké hodnoty SPF u týchto prípravkov nevedia zaručiť primeranú ochranu , ak ich aplikácia nie je správna, t.j. 15 až 30 minút pred opaľovaním a nenanášajú sa v dostatočnom množstve. Ďalej si treba všímať, či sú prípravky vodeodolné.
Nadmerné a nekontrolované slnenie môže viesť k vzniku rakoviny kože – melanómu. Melanóm patrí k najzhubnejším nádorom vôbec.Môže vzniknúť kdekoľvek , kde sa nachádza pigment , keďže vzniká z pigmentových buniek – melanocytov. Na jeho vzniku sa podieľa najmä ultrafialové žiarenie , hlavne jeho UVB zložka . Poškodenie melanocytov žiarením spôsobí ich nekontrolované delenie a na koži vznikne tmavý nepravidelný útvar. Melanóm rastie horizontálne do šírky vo vrchnej vrstve pokožky a neskôr vertikálne – do hĺbky, kedy môžu niektoré rakovinové bunky preniknúť do zamše (vrstva kože pod pokožkou) a krvou sa šíriť do iných častí tela. Pravdepodobnosť vzniku melanómu ovplyvňuje genetická výbava jedinca, ale najmä náš pobyt na slnku, opaľovanie a počet spálení v útlom detstve. Riziko však môže zvýšiť aj nezodpovedné vystavovanie sa slnku v dospelosti. V ostatných rokoch chodí čoraz viac Slovákov na dovolenky do exotických krajín. Pri tom nezabúdajme, že naša svetlá pokožka prirodzene nie je dostatočne odolná voči intenzívnemu tropickému slnku, preto jej musíme ochranu dodať zvonku, inak si riziko vzniku melanómu výrazne zvyšujeme.