Všehoj ázijský (Panax ginseng) je trváca rastlina s dlhostopkatými listami, ktoré však v terapii nemajú významné postavenie. Práve mäsitý koreň všehoja ázijského (lat. Ginseng radix) je tá časť rastliny, ktorá sa sprcuváva pre medicinálne účely. Prípravky z koreňa ženšenu sa klasicky používali vo východočínskej medicíne, ako kórejskej, tak aj čínskej. Po stáročia sa cenili ako prostriedky pre zvýšenie životnej sily a dosiahnutia dlhovekosti. Koreň sa vykopáva v 6-8 roku a po umytí sa suší buď na slnku, alebo pri umelom teple. Takto spracovaný koreň sa nazýva „biely ženšen“. Hlavnými účinnými látkami sú tzv. ginsenozidy, polysacharidy a éterické oleje zodpovedné za jeho typickú vôňu. „Červený ženšenový koreň“ je v Japonsku úradmi uznávaný liek. Získava sa taktiež zo všehoja ázijského, ale pred sušením sa naň nechá pôsobiť vodná para s teplotou okolo 120 °C. Korene sa takto zafarbia do hnedočervena a stvrdnú. Takto spracovaný koreň je na obsahové látky bohatší nakoľko sa deaktivujú enzýmy, ktoré ich odburávajú.
Použitie ženšenu je veľmi obsiahle, o čom svedčí aj preklad slova Panax, čo znamená všeliek. Nepoužíva sa na liečbu konkrétnych ochorení, ale podáva sa skôr preventívne na posilnenie imunity a obranychopnosti organizmu najmä pod vplyvom stresu a pri pocite celkového vyčerpania organizmu. Práve ginsenozidy sú zodpovedné za jeho adaptogénne pôsobenie. U ženšenu sa opisujú aj jeho protizápalové účinky, čomu nasvedčuje jeho použitie v homeopatii pri reumatizme a slabosti. Ženšen by mal chrániť telo aj pred rakovinou, čo bolo doposiaľ dokázané len na zvieratách. Všeobecne sa používa na zvýšenie duševnej a telesnej výkonnosti, na potlačenie únavy, na posilnenie organizmu vo fáze zotavovania sa po chorobách a pri opakujúcich sa infekciách. Pri dávkach ženšenu a jeho výťažkov sa vyžaduje opatrnosť, nakoľko môže spôsobovať nespavosť, zvýšenú nervozitu a krvný tlak. Jeho použitie je vylúčené pri súčasnom podávaní inzulínu, antidiabetík, hormónov a nie je vhodný pre tehotné a dojčiace ženy.