Prichádza jeseň a počasie je väčšinou sychravé. To prináša zvýšené riziko prechladnutia, nádchy, vážnejších respiračných ochorení a je to zároveň obdobie začiatku chrípkovej sezóny. Mnohí tieto ochorenia horných dýchacích ciest v období jesene a zimy volajú jednoducho – chrípka.
Existuje však celá škála respiračných vírusov, ktoré spôsobujú ochorenia detí aj dospelých, pripomínajúce chrípkové ochorenie. Aby sa tzv. choroby z nachladnutia odlíšili od závažnejších ochorení dýchacích ciest vrátane chrípky, bol zavedený termín „chrípke podobné ochorenia“ – CHPO. Sú to infekcie s náhlym začiatkom, s horúčkou ,s prítomnosťou aspoň jedného z celkových príznakov ako sú zimnica, bolesť hlavy, bolesť svalov, bolesť kĺbov, potenie a s prítomnosťou aspoň jedného z respiračných príznakov ako sú nádcha, kašeľ a bolesť hrdla. Klinicky odlíšiť pôvodcov uvedených jednotlivých ochorení nie je prakticky možné. Najčastejším ochorením je akútna infekčná nádcha. Ktorá môže mať rôznych pôvodcov, ale vo viac ako 50% prípadov ju spôsobujú rhinovírusy. Najzávažnejším akútnym infekčným ochorením horných dýchacích ciest je chrípka. V podstate neexistuje žiadne iné akútne horúčkovité ochorenie prejavujúce sa príznakmi postihnutia respiračného traktu s tak rýchlym a rozsiahlym šírením v ľudskej populácii. V našej zemepisnej polohe sa chrípka vyskytuje v epidémiách, ku ktorým dochádza každoročne medzi októbrom a aprílom. Vyvolávateľom sú vírusy chrípky A a B, pričom vírusy chrípky A, vďaka svojej extrémnej premenlivosti sú schopné okrem epidémií vyvolať aj celosvetové šírenie – pandémiu. Vírusy chrípky B spôsobujú iba lokálne epidémie. Chrípkou býva každoročne postihnutých asi 20%populácie. Vyznačuje sa vysokou nákazlivosťou , explozívnym šírením a hromadným výskytom horúčkovitých ochorení vo všetkých vekových kategóriách. Po Vianociach dochádza väčšinou k poklesu a po Novom roku k opätovnému vzostupu epidemickej krivky, s vrcholom v januári až februári. Spôsob šírenia chrípky, krátky replikačný cyklus a antigénna premenlivosť sú hlavné príčiny opakovaných vĺn epidémií chrípky. Doba vzniku a antigénny charakter nových variantov chrípkových vírusov sú prakticky nepredvídateľné. Vírusy chrípky sa šíria kvapôčkovou infekciou ,možný, ale menej častý je nepriamy prenos kontaminovanými predmetmi. Inkubačná doba chrípky je krátka,1–4dni. Priebeh ochorenia je ovplyvnený pacientovým vekom, stupňom existujúcej imunity, vlastnosťami vírusu, iným ochorením fajčením, imunosupresiou a tehotenstvom. Chrípkové ochorenie začína náhle horúčkou, bolesťou hrdla, hlavy, svalov, zimnicou, nechutenstvom a extrémnou únavou. Horúčka sa obyčajne pohybuje medzi 38°C a 40°C. Na 3. – 4. deň sa systémové príznaky zmiernia a dominuje kašeľ, zápal hltana, hrtana, priedušnice a priedušiek. Typické ochorenie sa vylieči do 7 – 10 dní, ale kašeľ a únava môžu pretrvávať dlhšie. Komplikácie, ktoré sa vyskytujú pri chrípkovom ochorení, sa týkajú hlavne dolných dýchacích ciest, cirkulačného aparátu a nervového systému. Z pľúcnych komplikácií je veľmi nebezpečnou primárna chrípková pneumónia (zápal pľúc). Asi u 10%prípadov chrípky vznikajú zápaly priedušiek a pľúc. Väčšinou ide o následné bakteriálne ochorenia. Výskyt komplikácií závisí od veku pacienta, s nápadným nárastom po 60. roku.
Liečba chrípky je symptomatická: antipyretiká (lieky proti teplote, lieky na kašeľ, polyvitamínové preparáty, tekutiny a pokoj na lôžku. U starších a rizikových pacientov alebo u ťažkých priebehov sa používajú antivirotiká. Pri bakteriálnych komplikáciách sa používajú antibiotiká. Najúčinnejšou a najefektívnejšou formou prevencie chrípky je očkovanie. U väčšiny z nich sa ochranné hladiny protilátok utvárajú za dva týždne po očkovaní, vrchol dosahujú medzi 4. a 6. týždňom a za 6mesiacov sú asi polovičné oproti maximálnej hladine.